Ako sme mapovali pralesy IV.: Na Východe nič nie je. Ibaže by bolo

Hoci sme neprekročili žiadne hranice, tie kultúrno–zvykové ležia niekde medzi Štrbou a Popradom. Myslím, že to nedokážem presne vystihnúť slovami, a tak si pomôžem kratučkým príbehom. Keď sme si objednávali druhé pivo, čašník sa nás opýtal, či si k nemu niečo dáme. Niektorí z nás si mysleli, že sa pýta na chrumky, syrové korbáčiky alebo oriešky. Ale Juro, východniar, hneď mimozmyslovo vedel, o čom točí. Pivo bez pálenky, to zbytočne vyrucene peneži.